Keď píšem tieto riadky, neviem, čo bude, čo sa stane. Začína škola. Zlomový bod môjho života. Ak teraz niečo pokazím, už sa to nenapraví. Vlastne tak to je aj so zvieratami. Máte nádherný vzťah, dlho sa buduje, staráte sa oň ako o svoje dieťa a zrazu, jedna fatálna chyba a je fuč.
Mám doma jorkšíra. Trvalo mi strašne dlho, kým pochopil, že iba milujem. Je strašne citlivý, akékoľvek skríknutie ho zastraší. Nevyšiel z najlepších podmienok. No keď pochopil, že moja ruka nebije, ale hladká, že keď ho zavolám a on príde dostane pamlsok, resp. klik. Viete aký zázrak sa s ním stal? Náš vzťah bol taký silný, že sme vedeli jeden o druhom.....
Alex bol doma na gauči. Ja som sa práve vracala zo školy v prírode. Práve v momente, keď som si spomenula, že konečne prídem domov, Alex vyskočil a bežal k dverám. V najbližších dňoch sme ho sledovali a vždy keď som si na to spomenula, Alex bežal k dverám. To robí iba mne. Taktiež vždy vie kde som. Aj to sa už párkrát potvrdilo. Našiel ma na miestach, kde ani nikdy nebol, kde sa hrnuli tisícky ľudí, nefúkal vietor, proste bez možnosti zachytenia pachu. Dlho sme si túto vec nevedeli vysvetliť, čo sa deje, prečo toto nerobí žiadny pes, ktorého poznám (aspoň teda neviem, že by to robil).
Na Vianoce som si pod stromčekom našla knižku Váš pes to ví od Ruperta Sheldraka. Jeho teória síce nie je vedecky dokázaná, ale mne sa jeho názory potvrdili. A čo pán Sheldrake tvrdí. Tiež sa zamýšľa nad takými neuveriteľnými vecami ako je nájdete majuteľa na neznámich miestach, ako vedia vtáky v stonine sekundy rovnako zmeniť smer, ako pes na diaľku vycíti smrť svojho pána. Hovorí sa tam o morfických poliach. Morfické pole prirovnáva k lanu, ibaže toto neviditeľné „lano“ je oveľa pružnejšie a spája zviera s majiteľom, domovom,...
Neviem, či morfické polia naozaj existujú, avšak táto kniha ma veľmi zaujala. Je to možné, ba ja v to verím. Prečo nepracovať na vzťahu ku vášmu miláčikovi, váš vzťah, vaše priateľstvo je ako tkaný koberec. Keď vytiahnete jedni niť, môžete ju nahradiť silnejšou ale čo ak jedného dňa vytiahnete tú niť, bez ktorej sa celý koberec rozpadne?
Text :Margaréta Koklesová